Už som veľmi unavená. Hriešne príťažlivé tváre z bilbordov sa mi liepu na oči, uši mám ohučané dávivými zvratkami neochvejných kokotov v honosných stoličkách. V tlači už nie je sa čo povzbudivé dozvedieť, zo všetkého strácam akosi prehľad. Bolia ma nohy, stávam sa apatická. Pretočené hodnoty dvoch strán nútia slabších bojkotovať radikálny systém. Vzbura.
Nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe. Najzákernejší džob, kde sa po tejto čínskej múdrosti s ľahkosťou šliape jedna radosť, je okolo masívnych válovov ľudskej pahltnosti. Smerodajným mostom k ďalšiemu postupu budú naše neslobodné peňaženky občianskej solidarity. Svinský farizeji bez sociálnej empatie. Politika.
Gaučová pohoda pri telke a bezstarostnosť podvečera sa nakláňa v pohári vína. Úctu k duchom tradičných sviatkov odvial smrad niekam do ďalekých hôr. Konzumná núdza o uspokojenie je v konečnom dôsledku len žalostným nárekom nad prázdnom. V peňaženke. V živote. Oslava niečoho tak blízkeho z detstva a istoty sa detailne nafúkla, pričom podstatné čaro vyprdlo už posledný dych. Ovácie davu za slobodu o svoje národné bohatstvo vymenili nespokojné transparenty na zvraštených čelách. Kultúra.
Pomaly stláčam reset v mojej hlave a odbíjam stereotypné myšlienky pracovnej doby. Mám voľno, spokojný výraz v očiach a nič sa mi teraz nezdá dôležitejšie, ako môj najprivátnejší priestor. Oddych.