Očami a srdcom

Byť vodcom Džamahírie 41 rokov je v skutku dlhá doba. No udržať stabilné piliere režimu je takmer nemožné. Muamarovi Kaddáfímu sa darilo. Až doteraz. Skončil na poste mizivej šance zotrvať. Zelená kniha zaľahla prachom, jej monument skončil v tobruckých troskách. Takto praktizovaná forma demokracie v odľahlom kúte arabského sveta skončila. No on chce bojovať..až do poslednej kvapky krvi. Alebo poslednej kvapky ropy? Najprv ako revolucionár, teraz ako radikálny zlosyn. Nevníma ťažkú čiernu smolu, ktorá sa mu lepí na zakrvavené ruky. Tými až doteraz ťahal akciové trhy za motúziky, diktoval si absurdné podmienky a ľudí držal v šachu. Energetické koncerny na vývoz čierneho zlata stiahli síce ctené chvosty, no ešte vždy sú ochotné podstúpiť riziká. Ide o nebeské prachy, no nie?

Pod velebnými zadkami koalície, ktorá sa nachádza v strede tohto hnijúceho babylonu, začína mierne pripekať. Čert s vidlami si na ich duše už isto brúsi zuby. Veď má aj prečo..za výhodný kontrakt treba cálovať. Nuž, investori si budú môcť tiež odfúknuť.

Na druhej strane, pobrežné periférie krajiny ostražito usmerňuje opozičná strana exilu. Tá kuje pikle po svojom. Až na plukovníkovu baštu Tripolis. Kaddáfiho odporcovia však zabúdajú na jedno. Osadenstvo Blízkeho východu je na komandovanie zvyknuté. Tým chcem len naznačiť, že aj keby sa podaril očistný prevrat v dejinách, história sa bude opäť raz opakovať. Možno nie dnes, ani zajtra, no ono to bohužiaľ príde. Možno vo forme džihádu. Vojna je zosobnené zlo a my sme k nemu čoraz náchylnejší. Zubami – nechtami nechceme upustiť od zlej stratégie a tou je snaha o zavedenie mierového stavu použitím kontrastných prostriedkov. Síce nie som islamského vierovyznania, no každé náboženstvo je si v niečom podobné. Čo sa nás týka, tak blahorečenie: „Pokoj s vami“ alebo „žite v mieri“ som si predstavovala úplne odlišne od toho, čo praktizujeme v mene Boha. Sme tvory omylné a nedokonalé, ale paktovať s čertmi nám „tam hore“  trochu kazí reputáciu. Čertu slúžiš, čert si ťa vezme, človeče….