Písať či nepísať… je moja často zvažovaná otázka. Vnútorný boj s pravdou a peniazmi. Potlačiť z núdze cnosť a hlásiť sa k niečomu, čo vlastne ani neuznávam. No platia. A platia slušne. Tí s farebnými kastami.
Bulvárne plátky sa síce pokladajú za brak súčasnej žurnalistiky, no je to priestor, kde si redaktori servítku pred ústa rozhodne nedávajú. Vyhýbať by sa mali skôr zavádzajúcim titulkom, často krát zahaleným rúškom formálnej pravdy. Aj keď by sa môj osobný názor zdal byť akokoľvek spochybniteľný, bulvár má v dnešnej forme novinárstva nezastupiteľné miesto. Predsa len, v podobe dennej tlače je najčítanejším a tým pádom sa solídne predáva. A tlačené fotografie úlisných paparazziov? Bodaj by už padli ťažkým popolom. No potom by na Facefucku bola nuda, či? Načali sme nezvratnú dekádu akéhosi prechodu osobnej komunikácie na online život, no to už je úplne iná téma..
Jeden by predpokladal, že namiesto baženia za kuriozitnými informáciami a obscénnymi fotkami, budeme zvedavo prahnúť za poznaním či osobným vzrastom. Veď chceme byť dobrí v tom, čo robíme. A podaktorí to robíme kvalitne. Myslím prácu ako takú. Zvládame očakávania a požiadavky tých „nad“. Povedzme si však na rovinu: Ľudské sebapoznávanie už dávno nie je IN, nahradil ho lacný model zaručeného úspechu. Popredným záujmom sa stalo nastolenie akéhosi globálneho boomu, obsahom ktorého sú, mne napríklad, bezhodnotné informácie. No keď sa už raz do bulváru alebo podobných televíznych relácií zahľadíte, odštartujete vo svojom svete akúsi imaginárnu telenovelu na pokračovanie, ktorej aktérov nájdete zväčša v hlavnom meste. Aj keď výber takejto zábavy je podľa vzdelanejších na veľmi nízkej úrovni, viete si predstaviť, že by sa priemerný občan po príchode z práce pustil do inej formy oddychu, ako tej, pri ktorej len pohodlne a predsa dychtivo prijíma správy typu táto katastrofa, onen škandál..?Ak na nás bulvár tlačí zo všetkých strán nastoľovaním strachu a lacnej zábavy, prečo my deň za dňom zvyšujeme jeho náklad?
Keď už má byť novinárčina strážnym psom demokracie, nesmie byť použitá ako zámok na ľudské názory. Sloboda slova musí byť principiálne pestovaná. Bohužiaľ, súkromné médiá v dnešnej dobe vlastnia jeden veľký kľúč a sito názorov je ich neoddeliteľnou súčasťou. Reč je o straníckych denníkoch. Tie píšu to, čo musia. Teda väčšinou. Otázka visí vo vzduchu: Vyvažuje sa pluralita názorov rovnomerne? Alebo sa váhy nakláňajú opäť jednosmerne..
Celá debata | RSS tejto debaty