spomínanej speváčky.Odznelo v deň Sv. Valentína v hudobných predajniach celého sveta. Avšak nejde o žiadny agitačný manifest, ale o horúcu indie-rockovú novinku z dielne uznávanej interpretky PJ Harvey. Let the England shake je v poradí už ôsma štúdiovka spomínanej speváčky.
Vlastným menom Polly Jean odkrýva vo svojich piesňach pochmúrnejšiu stránku Británie, no poetika jej piesní vanie ľahkým vánkom. Farba jej skvostného hlasu nabrala odtiene blízkeho úsvitu orientu, ku ktorému prispôsobila aj výber hudobných inštrumentov. Reč je, samozrejme, o jej bájnej autoharfe, ktorou si pri nahrávaní dosky krátila potulky po Turecku, či Afganistane. Ovplyvnená kultúrou týchto krajín, spieva Polly aj o majestátnosti niekdajšieho Konštantínopolu, ktorý kladie do kontrastu s ostatnou industriálne vyspelejšou Európou. Jej piesne sú okorenené tradičnou ľudovou hudbou Stredomoria. Anglické texty sú tým pádom miestami spievané v klasickej súfijskej rovine. Balady o rannom veku Anglicka pôsobia ako meditačná prechádzka krajinou. V Pollyných piesňach spestruje arabsko-indický závan najmä jej neobvyklý štýl.
Táto pôvabná štyridsiatnička prechováva skutočnú dušu zrelého a empatického človeka. Žije, dýcha a rovnako súcití s utlačovanými ľuďmi, ako so zasvinenou krásou planéty. Na novej nahrávke sa tobôž podčiarkuje jej nátura dokumentaristky. Viac vidí, viac spieva. Zachytáva obyčajné životné situácie, pre niektorých ľudí fádne okamihy, ktorých aktérkou je mnohokrát práve ona sama. PJ Harvey sa počúvať oplatí. Speváčkin hudobný rozmer podrastá každým ďalším sofistikovaným počinom. Neviem ako s Anglickom, ale mnou jej hudba zakaždým svižne potrasie, až sa mi chce dopustiť kvetinovej revolty.